Score

                                    Venovanie

Keď som chodil ako malý sopeľ na klavír, to bolo ešte v dobách, keď sa písalo ĽŠU a nie ZUŠ. A hre ma učila pani Drhová, taká správna baba na svojom mieste. A keď som mal za sebou už osem oddretých rokov hudobky vyplnených prevažne J.S.Bachom a absolventský koncert, či ako sa to vtedy volalo, občas som ju stretával cestou na železničnú stanicu, keď som už ako stredoškolák študoval na Žilinskej priemyslovke...a ona vedela o mojej láske k hudbe, najmä z toho, ako som vtedy hrával všetkých Elánov a Olympikov a Vargu...a vždy sa ma spýtala: "...ještě pořád nehraješ v žádné kapele?" lebo ona bola rodená Moraváčka.

A ja som nehral. Lebo synťáky boli vtedy veľmi drahé. A tak som sa k realizácii svojich hudobných nápadov dostal až v pokročilom veku, keď som si kúpil aj synťáky, aj počítač aj kopu ďalších potrebných vecí. Tak jej tieto skladby v sekcii Score po rokoch venujem. Ja viem, že aj keď už dávno nie je medzi nami, určite sa k nej svojimi cestami dostanú a urobia jej radosť, ako mne robili v čase, keď som ich tvoril.